Deti potrebujú dobrovoľníkov

Dnes prinášame rozhovor so Stanislavom Šemegom (24) zo Združenia detí a mládeže NODAM (Košice).

Kto alebo čo ovplyvnilo tvoje rozhodnutie stať sa dobrovoľníkom?

Skutočnosť, že ja sám som vyrastal vo farnosti aj pod rukami dobrovoľníkov.

V akej oblasti pracuješ ako dobrovoľník? Čomu sa venuješ?

Vo farnosti, venujem sa deťom, ale aj mládeži.

Ako dlho si dobrovoľníkom?

Plynulo som prešiel z detského sveta do sveta zodpovedných dobrovoľníkov.

Ako si sa dostal k týmto aktivitám? S čím si začal, príp. aká bola tvoja cesta až do súčasnosti?

Chodieval som od 9-10 rokov do detského speváckeho zboru Južančatá vo farnosti.

Aké boli Tvoje očakávania v súvislosti s vybranou dobrovoľníckou aktivitou/prácou? Ako sa naplnili?

Robiť deti šťastnými a vychovávať a vytvárať správny hodnotový rebríček tam, kde to rodičia nezvládli

Aké si mal pocity na začiatku? Bolo aj niečo, čoho si sa obával? Ak áno, podarilo sa to eliminovať, odstrániť?

Vždy som bol spoločenský a som ním až doteraz, komunikatívnosť a zodpovednosť ma postavila do role „autority“.

Čo je tvojou motiváciou, čo ťa inšpiruje ako dobrovoľníka?

Vidieť, že deti sa správajú k sebe priateľsky, nenadávajú, nebehajú po uliciach, ale plnohodnotne využívajú svoj voľný čas.

Čo si sa naučil, získal a naopak možno aj stratil tým, že si sa rozhodol svoj voľný čas vyplniť dobrovoľníckymi aktivitami?

Naučil som sa trpezlivosti aspoň čiastočne. Stratil som čas pre rodinu, ale oni sa s tým už dávno zmierili.

Pokús sa napísať jednu zručnosť alebo schopnosť, ktorá sa počas Tvojej dobrovoľníckej práce/ aktivít rozvinula najviac?

Hra na gitaru, keďže som hral v speváckom zbore Južančatá.

Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí váhajú, či má zmysel byť dobrovoľníkom?

Že už včera bolo neskoro a že deti ich veľmi potrebujú, pretože dnešní rodičia nemajú čas na svoje deti. (česť výnimkám)

foto: hu