Jednoducho to musíte zažiť

Na otázky o svojich dobrovoľníckych aktivitách s deťmi v NODAMe, stredisku Nitra, odpovedala Veronika Čechvalová (20 r.).

Kto alebo čo ovplyvnilo tvoje rozhodnutie stať sa dobrovoľníčkou?

Sama neviem. Pohybovala som sa medzi sestrami a po práci s deťmi som vždy túžila…..naraz sa tu naskytla príležitosť, NODAM a práca s deťmi…jednoducho neváhala som a teraz viem, že som urobila dobre. A prečo? Pretože som skutočne šťastná…:)

V akej oblasti pracuješ ako dobrovoľníčka? Čomu sa venuješ?

Pracujem s deťmi a sem tam aj s mládežou. Prevažne sa venujem tvorivým aktivitám, ale aj duchovnému programu, príprave stretiek, táborov a pod.

Ako dlho si dobrovoľníčkou?

Tri až štyri roky

Ako si sa dostala k týmto aktivitám? S čím si začala, príp. aká bola tvoja cesta až do súčasnosti?

Nebolo to jednoduché. Moje prvé stretko bolo úžasné a to ma naštartovalo, ale potom to bolo už ťažšie, vymýšľanie programu na stretká, tvorivé aktivity, vychovávanie detí…..fúú, akosi bolo toho veľa.. ale po čase som si našla svoj spôsob „robenia stretiek“ a to najhlavnejšie, našla som sa v tom SAMA. Hľadala som rôzne hry, chodila po kurzoch a… časom môžem povedať, že už mám dosť skúseností, no nie na toľko, aby som prestala hľadať niečo nové a tvorivé.

Aké boli Tvoje očakávania v súvislosti s vybranou dobrovoľníckou aktivitou/prácou? Ako sa naplnili?

Moje očakávanie. Neviem. Bola som pred výzvou. A nie som človek ktorý by to vzdal hneď po prvom páde. Môžem povedať, že som spokojná s tým čo robím a viem aj to, prečo to robím. Ale stále je pre mňa problém vytvoriť správu z podujatia

Aké si mala pocity na začiatku? Bolo aj niečo, čoho si sa obávala? Ak áno, podarilo sa to eliminovať, odstrániť?

Mala som strach, tešila som sa, vnímala niečo krásne… bolo toho príliš veľa, aby sa to dalo všetko opísať. Ale najväčší strach som mala a mám o deti.

Čo je tvojou motiváciou, čo ťa inšpiruje ako dobrovoľníčku?

Deti

Čo si sa naučila, získala a naopak možno aj stratila tým, že si sa rozhodla svoj voľný čas vyplniť dobrovoľníckymi aktivitami?

Získala som veľa, najmä to, že som si začala viac veriť a naučila som sa vystupovať pred ľuďmi. Takisto sa od základov zmenil môj vzťah k dospelým i deťom. A stratila som nejaký čas, ktorý teraz vnímam, že stratený vôbec nie je.

Pokús sa napísať jednu zručnosť alebo schopnosť, ktorá sa počas Tvojej dobrovoľníckej práce/ aktivít rozvinula najviac?

Práca s rôznymi materiálmi najmä drôt, maľba na sklo a dekupáž.

Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí váhajú, či má zmysel byť dobrovoľníkom?

Jednoducho by som im povedala: „To, čo vám dá práca s deťmi a mladými, to sa nenaučíte nikde. Jednoducho musíte to zažiť. Je to niečo nádherné.“

foto: RmS

Naučil som sa… tancovať!

O svojom pôsobení v eRku, o tom, aké to bolo v začiatkoch a o všetkých výhodách dobrovoľníckych aktivít dnes píše Jožko Vajdiar (19 r.):

Takže, som dobrovoľníkom v eRku už 4 roky a vôbec tie roky neľutujem. Začal som chodiť na stretká keď som mal 13r. (zavolala ma jedna baba ) a už vtedy sa mi páčila práca animátorov a vzbudilo to vo mne túžbu tiež niečo také robiť. Začal som si viac všímať takých ľudí, a tak som sa začal aj ja nejak angažovať. To som už mal 15r. Keďže som niektorých dobrovoľníkov už poznal tak som to mal uľahčené a navyše som nebol sám. Začiatky neboli vôbec ľahké ale kamaráti mi pomáhali, navzájom sme si pomáhali. Ak mam pravdu povedať, nič zvláštne som od toho čo som chcel robiť nečakal iba to že aj vďaka mojej pomoci bude niekto šťastný a keď sa to podarilo a aj sa to darí, tak vtedy som aj ja šťastný. Boli aj obavy, že či aj napriek tomu, že mam takých kamarátov či sa niekto nenájde komu budem vadiť, kto nebude so mnou spokojný ale to hneď prešlo a nič také nebolo aj keď sa to môže stať vo viacerých prípadoch. Vďaka dobrovoľníctvu som zažil kopu zážitkov a spoznal mnoho ľudí, dobrých ľudí, veľa ľuďom som pomohol a to je zároveň aj moja inšpirácia. Pomáhať, robiť druhých šťastných…

V eRku som sa toho fakt veľa naučil. Ako sa správať k ľuďom rôzneho veku, ako ich chápať, ako komunikovať… A je zaujímavé, že som nič nestratil ani kúsok toho času v eRku nebanujem. A ani v iných dobrovoľníckych aktivitách .

A viete čo som sa ešte také naučil ? Tancovať. Prestal som sa hanbiť a naučil som sa tancovať a zabávať sa ( konečne som v niečom zručný ale už viem aj ako tak spievať, maľovať…. joooooj je toho dosť . Takže, Vy, čo váhate – neváhajte, lebo v dobrovoľníctve zažijete niečo skvelé, kopu zážitkov, spoznáte nových dobrých ľudí, získate nove skúsenosti a mnoho ďalšieho

Je to celé o ľuďoch

Dnes uverejňujeme rozhovor s Máriou Mročkovou (17) o jej aktivitách v Združení mariánskej mládeže. Naštartujte týždeň malou inšpiráciou!

Kto alebo čo ovplyvnilo tvoje rozhodnutie stať sa dobrovoľníčkou?

Mala som okolo niekoľko dobrovoľníkov, ktorých práca sa mi zapáčila. Vlastne som o tom ani nerozmýšľala, bolo to dosť automatické.

V akej oblasti pracuješ ako dobrovoľníčka? Čomu sa venuješ?

Práca s mladými a deťmi, príležitostne aj s postihnutými – tábory, stretká, výlety, karnevaly, plesy, programy ku dňu matiek…

Ako dlho si dobrovoľníčkou?

Približne 5 rokov.

Ako si sa dostala k týmto aktivitám? S čím si začala, príp. aká bola tvoja cesta až do súčasnosti?

Vďaka kamarátstvu s inými dobrovoľníkmi. Začala som s formačnými stretkami pre deti, neskôr sa pridali tábory a iné akcie.

Aké boli Tvoje očakávania v súvislosti s vybranou dobrovoľníckou aktivitou/prácou? Ako sa naplnili?

Nadviazanie kamarátstiev – naplnili sa, dokonca s niektorými sa to vyvinulo až do priateľstva.

Aké si mala pocity na začiatku? Bolo aj niečo, čoho si sa obávala? Ak áno, podarilo sa to eliminovať, odstrániť?

Mala som toľko práce, že som nemyslela na to, či to nezvládnem.

Čo je tvojou motiváciou, čo ťa inšpiruje ako dobrovoľníčku?

Ono je to vlastne celé o ľuďoch. Učíte sa s nimi vychádzať, obetovať sa, prispôsobiť sa, ale za odmenu máte pri sebe priateľov, ktorí vás podržia a ešte aj kopec zážitkov a zábavy.

Čo si sa naučila, získala a naopak možno aj stratila tým, že si sa rozhodla svoj voľný čas vyplniť dobrovoľníckymi aktivitami?

Naučila som sa napríklad ako vyplniť mladým čas kvalitným programom, ale aj to, že ak si niečo v pre nich pripravíte, v praxi to môže dopadnúť úplne ináč (počasie, nezáujem, hyperaktívny člen skupiny…) a preto sa treba vedieť prispôsobiť okolnostiam. Ak som niečo stratila, tak by to mohol byť jedine čas, ktorý som mohla využiť pre seba. Je to však dosť diskutabilné, pretože možno by som ten čas využila oveľa horšie a aj táto práca je v istom zmysle časom pre mňa, pretože mi dáva veľa pozitívneho.

Pokús sa napísať jednu zručnosť alebo schopnosť, ktorá sa počas Tvojej dobrovoľníckej práce/aktivít rozvinula najviac?

Organizačné schopnosti: práca v tíme + vybavovanie potrebných vecí na rôzne akcie.

Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí váhajú, či má zmysel byť dobrovoľníkom?

Rozhodne to má zmysel… Ja viem, že to asi nie je ľahké len tak prijať. Ale pri práci s ľuďmi si uvedomíte veľmi veľa vecí, ktoré vás môžu formovať a pomôcť vášmu osobnému rastu… Okrem toho získate skúsenosti a rozhľad, ktoré možno oceníte neskôr, ale verím, že oceníte. Hovorí sa, že kto nezažil, nepochopí…

Vpred ma poháňajú moji priatelia dobrovoľníci

Má 21 a svoje dobrovoľnícke aktivity realizuje v eRku. Od práce s deťmi prešla k práci s animátormi. Hovorí, že dobrovoľníctvo je pre ňu štýlom života. Rozprávali sme sa s Luciou Molnárovou.

Kto alebo čo ovplyvnilo tvoje rozhodnutie stať sa dobrovoľníčkou?

Nemôžem presne vymedziť, kedy som sa stala dobrovoľníčkou, resp. čo ovplyvnilo moje rozhodnutie stať sa ňou. Keďže už od detstva som chodila na stretká eRka, bolo to akosi prirodzené, že som sa neskôr sama začala venovať deťom. Videla som dobrý príklad svojich animátoriek a aj to, že to má zmysel.

V akej oblasti pracuješ ako dobrovoľníčka? Čomu sa venuješ?

Momentálne som od práce s deťmi prešla k práci s ich animátormi . Do činnosti eRka sa dobrovoľnícky zapájam ako členka Celoslovenskej rady. Okrem podieľania sa na rozhodovaní týkajúcom sa celého eRka, spolu s mojimi 4 spoluradarmi sa „staráme“ o animátorov, koordinátorov animátorov na našom území Východného Slovenska, zabezpečujeme organizáciu väčších podujatí a pod.

Ďalšou oblasťou, kde sa dobrovoľnícky realizujem, je členstvo v komisiách eRka – Dobronovinovej a Zahraničnej. Opäť tu ide o zabezpečenie aktivít spadajúcich do oblasti tej-ktorej komisie na našom území.

Ako dlho si dobrovoľníčkou?

Vedúcou detského stretka som sa stala približne pred siedmymi rokmi.

Čo je tvojou motiváciou, čo ťa inšpiruje ako dobrovoľníčku?

Dobrovoľníctvo je už teraz pre mňa štýlom života. Okrem toho, že v práci v eRku nachádzam zmysel života, vpred mi pomáhajú a ma poháňajú moji priatelia dobrovoľníci, možnosť sebarealizácie, vedomie, že aktívne prispievam k niečomu zmysluplnému, že ako dobroVoľník si volím dobro .

Čo si sa naučila, získala a naopak možno aj stratila tým, že si sa rozhodla svoj voľný čas vyplniť dobrovoľníckymi aktivitami?

Toho, čo som získala, je naozaj veľmi veľa a som za to vďačná – od mnohých priateľstiev až po získané zručnosti… Samozrejme, všetko, čo za niečo stojí aj niečo stojí – čas, odopieranie niektorých iných aktivít, nepochopenie od druhých, niekedy stres a nervozitu, či všetko vyjde ako má. Aj tak si však myslím, že ako dobrovoľníčka oveľa viac dostávam, než dávam.

Rada by som sa však ešte podelila s čerstvou konkrétnou skúsenosťou. Vedenie našej univerzity (PU) každoročne udeľuje mimoriadne motivačné štipendium. Jednou z oblastí, za ktoré sa toto štipendium udeľuje, je aj dobrovoľnícka činnosť. V tomto roku ma vedenie nášho inštitútu na podnet nominácie spolužiačok navrhlo na toto štipendium, ktoré mi aj bolo udelené. Teším sa z toho, že aspoň takýmito malými krokmi sa dobrovoľníctvo dostáva do povedomia spoločnosti. A aj preto, že sa môžem naďalej naplno venovať svojim dobrovoľníckym aktivitám a nemusím sa až tak zaoberať finančným zabezpečením štúdia .

Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí váhajú, či má zmysel byť dobrovoľníkom?

Skúste a presvedčte sa, že to má zmysel. Keby som si mala opäť vyberať, neváham a volím si dobrovoľníctvo .

foto: http://www.erko.sk/pre-erkarov/fotogaleria/?album=53ZK&kpgp=3&kpap=5

Dobrovoľníci z Brna

Som študentka z Brna a píšem Vám v mene asi tak 30 ľudí, ktorí sa ako dobrovoľníci rozhodli pomáhať svojou prácou existencii a chodu Svazu maďarských studentů KAFEDIK v Brně. Je to skupina, ktorá drží pohromade študentov, ktorí sa rozhodli pokračovať v štúdiu na vysokej škole alebo univerzite a vybrali si Českú republiku, aj keď ich materinským jazykom je maďarčina. A tých 30 ľudí, ktorí stoja na čele celej skupiny považujem za dobrovoľníkov práve preto, lebo sú ochotní venovať svoj voľný čas, schopnosti a nápady pre dobro ostatných, bez nároku na akúkoľvek odmenu.

Našou úlohou je organizácia rôznych kultúrnych programov, zábav, predstavení, výletov, ktoré by mohli zaujať čím viac našich priateľov.

Musíme každopádne uznať, že byť dobrovoľníkom v takomto zmysle slova má aj svoje výhody. Tak, ako my, existujú ďalšie skupiny zhromažďujúce študentov nielen v Českej republike, ale aj po celom Slovensku. Podľa môjho názoru hlavná výhoda spolupráce spočíva v zoznámení sa s mnohými ľuďmi z ktorejkoľvek časti republiky. Máme možnosť získať nových kamarátov, spoznať nové kultúry.

A výborné je, že vieme, môžeme si navzájom dôverovať a spoliehať sa na pomoc hociktorej skupiny

Takže študenti, keď máte priveľa voľného času, staňte sa dobrovoľníkmi a urobte niečo pre ostatných. Pocit, ktorý Vás naplní po úspechu, stojí za to!

Beáta Szabová

foto: hu

Deti potrebujú dobrovoľníkov

Dnes prinášame rozhovor so Stanislavom Šemegom (24) zo Združenia detí a mládeže NODAM (Košice).

Kto alebo čo ovplyvnilo tvoje rozhodnutie stať sa dobrovoľníkom?

Skutočnosť, že ja sám som vyrastal vo farnosti aj pod rukami dobrovoľníkov.

V akej oblasti pracuješ ako dobrovoľník? Čomu sa venuješ?

Vo farnosti, venujem sa deťom, ale aj mládeži.

Ako dlho si dobrovoľníkom?

Plynulo som prešiel z detského sveta do sveta zodpovedných dobrovoľníkov.

Ako si sa dostal k týmto aktivitám? S čím si začal, príp. aká bola tvoja cesta až do súčasnosti?

Chodieval som od 9-10 rokov do detského speváckeho zboru Južančatá vo farnosti.

Aké boli Tvoje očakávania v súvislosti s vybranou dobrovoľníckou aktivitou/prácou? Ako sa naplnili?

Robiť deti šťastnými a vychovávať a vytvárať správny hodnotový rebríček tam, kde to rodičia nezvládli

Aké si mal pocity na začiatku? Bolo aj niečo, čoho si sa obával? Ak áno, podarilo sa to eliminovať, odstrániť?

Vždy som bol spoločenský a som ním až doteraz, komunikatívnosť a zodpovednosť ma postavila do role „autority“.

Čo je tvojou motiváciou, čo ťa inšpiruje ako dobrovoľníka?

Vidieť, že deti sa správajú k sebe priateľsky, nenadávajú, nebehajú po uliciach, ale plnohodnotne využívajú svoj voľný čas.

Čo si sa naučil, získal a naopak možno aj stratil tým, že si sa rozhodol svoj voľný čas vyplniť dobrovoľníckymi aktivitami?

Naučil som sa trpezlivosti aspoň čiastočne. Stratil som čas pre rodinu, ale oni sa s tým už dávno zmierili.

Pokús sa napísať jednu zručnosť alebo schopnosť, ktorá sa počas Tvojej dobrovoľníckej práce/ aktivít rozvinula najviac?

Hra na gitaru, keďže som hral v speváckom zbore Južančatá.

Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí váhajú, či má zmysel byť dobrovoľníkom?

Že už včera bolo neskoro a že deti ich veľmi potrebujú, pretože dnešní rodičia nemajú čas na svoje deti. (česť výnimkám)

foto: hu

Dávať všetko a dostávať omnoho viac

O dobrovoľníctve, Ukrajine a práci s deťmi sme sa rozprávali s Františkou Martinkovou (21 r.) z organizácie Vides.

Kto alebo čo ovplyvnilo tvoje rozhodnutie stať sa dobrovoľníčkou?

Najprv to bolo pozvanie ľudí, ktorí boli odo mňa starší a ktorých som si vážila. Ich prosba o pomoc, vyjadrenie dôvery ma veľmi obohatilo. Vtedy som si asi viac uvedomila, že aj môj život má hodnotu, zmysel a môžem ho darovať iným. Neskôr to už boli samotné deti a mladí, ktorí sa mi vkradli do srdca a už som akosi nemohla a nemôžem inak, iba byť medzi nimi a s nimi. Dávať všetko a dostávať omnoho viac.

V akej oblasti pracuješ ako dobrovoľníčka? Čomu sa venuješ?

Venujem sa najmä deťom (a mladým). robíme pre ne tábory, streetwork (alebo aspoň pokus o niečo podobné), venujeme im svoj čas, seba.

Počas roka fungujem na našom sídlisku KVP (Košice), kde mávame s deťmi stretká (pravidelné stretnutia – každý týždeň), tvorivé dielne, kde si môžu niečo vyrobiť, prímestské tábory, výlety a iné aktivity…

Chodím tiež na sídlisko Luník IX, ale len dvakrát do týždňa. Sú tam však aj dobrovoľníčky, kňazi SDB (saleziáni), sestry FMA (saleziánky) a aj bohoslovci, ktorí sú medzi nimi v podstate každý deň v týždni. Ja sa snažím pomôcť pri svätých omšiach a pri „oratku“ (hry s deťmi, čas pre ne).

V lete, cez prázdniny som bola aj dva týždne na Ukrajine (toto leto štvrtý krát), kde sme mali pre ukrajinské deti tábor. Spolupracovali sme aj s ukrajinskými mladými a získali tak nových kamarátov.

Ako dlho si dobrovoľníčkou?

Misijnou dobrovoľníčkou organizácie VIDES som piaty rok, ale už aj predtým som rok alebo dva „pracovala“ s deťmi ako animátorka na našom sídlisku.

Ako si sa dostala k týmto aktivitám? S čím si začala, príp. aká bola tvoja cesta až do súčasnosti?

Raz ma zavolala jedna katechétka, aby sme jej pomohli s deťmi. Potom nás už ďalej viedli sestry FMA. Začala som mať s deťmi stretká, pomáhať pri rôznych (už vyššie spomenutých) akciách pre deti a mladých,… Zistila som, že mám deti veľmi rada, že dávať im seba, svoj čas, schopnosti, úsmev má zmysel. Po jednom z prímestských táborov ma oslovila s. Renáta, či by som nechcela cez leto pomôcť na táboroch na Ukrajine ako dobrovoľníčka. Ani sama neviem ako a prečo som súhlasila. Počas ročnej prípravy som stále mala pocit, že je to asi omyl alebo len nejaká zvláštna náhoda, že tam smiem byť aj ja. Doteraz som však za to veľmi vďačná, za každé jedno leto aj školský rok, skúsenosti, zážitky, ťažkosti, problémy a pády kdekoľvek či už na Ukrajine alebo u nás na Slovensku. Myslím, že toto všetko malo a má na mňa veľký vplyv. Dobrovoľníctvo z veľkej časti formovalo môj charakter, osobnosť, vieru v Boha a postoj k životu.

Aké boli Tvoje očakávania v súvislosti s vybranou dobrovoľníckou aktivitou/prácou? Ako sa naplnili?

Nepamätám sa, že by som mala nejaké očakávania, keď som začínala. Bola som zvedavá, čo to bude, aké to bude, ale nijako som si to nevedela predstaviť. Ani som nevedela, či na to vôbec mám. V každom prípade skutočnosť prevýšila všetky moje očakávania.

Aké si mala pocity na začiatku? Bolo aj niečo, čoho si sa obávala? Ak áno, podarilo sa to eliminovať, odstrániť?

Obávala som sa svojej neschopnosti, toho, či budem vedieť a môcť skutočne pomôcť aj ja, či ma deti a mladí medzi seba príjmu alebo nie. Takéto pocity asi nikdy úplne neodstránim, ale snažím sa odstrániť a získať niektoré svoje vlastnosti, bez ktorých a vďaka ktorým bude moja služba druhým prospešnejšia.

Čo je tvojou motiváciou, čo ťa inšpiruje ako dobrovoľníčku?

Detský úsmev, ale aj ich slzy, ich objatia, malé veľké tajomstvá, trápenia, radosti. Vďačnosť, ktorú dokážu prejaviť rozličnými spôsobmi. Určite aj láska – tá moja úbohá, ktorú sa im snažím dať, tá ich, ktorú z nich cítim a tá veľká Božia, ktorá nás chráni, je s nami a pomáha nám vytrvať. Znie to trocha romanticky, ale už viackrát mi detský úsmev, nečakané objatie v ťažkých chvíľach pripomenulo, že to nechcem vzdať. No a modlitba? Tá mi dáva silu do každého dňa.

Čo si sa naučila, získala a naopak možno aj stratila tým, že si sa rozhodla svoj voľný čas vyplniť dobrovoľníckymi aktivitami?

Získala som množstvo nových priateľov – z radov detí, ale aj mladých. Nové zážitky, skúsenosti, úsmevy, objatia, slzy, ťažkosti, ktoré sme spolu prekonali, …

Naučila som sa, že viac než strohý príkaz dokáže láska (nie však v zmysle rozmaznávania). Odpustenie, trpezlivosť, radosť, dôvera a viera majú veľkú moc.

Stratila som? Stratila som zopár nervov J, ale tak mi treba… Čo iné? Nemám toľko času pre seba a možno svoju rodinu. Ale aj v tomto smere sa dá nájsť cesta. Zatiaľ to nie je také tragické a ak …, ani to také strašné nebude.

Pokús sa napísať jednu zručnosť alebo schopnosť, ktorá sa počas Tvojej dobrovoľníckej práce/ aktivít rozvinula najviac?

Neviem, … Možno radosť, ochota pomôcť, schopnosť byť s deťmi a mať ich rád… ? Skutočne neviem.

Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí váhajú, či má zmysel byť dobrovoľníkom?

Neváhajte. Skúste to, ale skúste to s otvoreným srdcom. Zmysel to určite má, hoci nie každý musí byť dobrovoľník v rovnakej oblasti a rovnakým spôsobom. Vyskúšajte ten, ktorý je vášmu srdcu najbližší… Nebojte sa ťažkostí, prídu, ale často aj odídu .

A ak môžem, tak ešte jeden výrok od Don Bosca pre tých, ktorí by radi pracovali s deťmi a mladými…

„Nestačí ich milovať, musia cítiť, že sú milovaní.“

foto: hu

Naučila som sa myslieť aj na ostatných

V dnešnom rozhovore nám na otázky odpovedala šestnásťročná dobrovoľníčka Lucia z ICM Snina.

Kto alebo čo ovplyvnilo tvoje rozhodnutie stať sa dobrovoľníčkou?

Ovplyvnila ma spolužiačka, keď mi vravela o akciách, ktoré realizuje ICM Snina. …a robila som to pre dobrý pocit keď spravím niečo dobré pre ostatných.

V akej oblasti pracuješ ako dobrovoľníčka? Čomu sa venuješ?

Som ešte študentkou, čiže sa tomu venujem iba po skončení školských povinností ako dobrovoľníčka som zapísaná v Informačnom centre mladých.

Ako dlho si dobrovoľníčkou?

4 mesiace

Ako si sa dostala k týmto aktivitám? S čím si začala, príp. aká bola tvoja cesta až do súčasnosti?

Na túto cestu ma priviedla moja spolužiačka. Začala som tým, že som sa zúčastnila na akcii “človek pes a kôň” a zapáčilo sa mi to, a tak som sa pridala.

Aké boli Tvoje očakávania v súvislosti s vybranou dobrovoľníckou aktivitou/prácou? Ako sa naplnili?

Čakala som dobrú zábavu a dobrý kolektív, s ktorými pomáham tým ktorí to potrebujú … robím všetko, čo je v mojich silách .. a tak sa tieto moje očakávania aj naplnili.

Aké si mala pocity na začiatku? Bolo aj niečo, čoho si sa obávala? Ak áno, podarilo sa to eliminovať, odstrániť?

Obávala som sa robiť veci, ktoré som ešte nikdy pred tým neskúšala. Ale nakoniec všetko dopadlo dobre.

Čo je tvojou motiváciou, čo ťa inšpiruje ako dobrovoľníčku?

Chcela by som sa raz v živote dostať do Afriky a pomáhať tým ľuďom, ktorí sú na tom zle. A tak si myslím, že keď sa vyberiem teraz takouto cestou v budúcnosti sa mi môj sen splní ľahšie.

Čo si sa naučila, získala a naopak možno aj stratila tým, že si sa rozhodla svoj voľný čas vyplniť dobrovoľníckymi aktivitami?

Nič som nestratila. Práveže naopak, spoznala som veľa ľudí ktorí majú dobré srdce. Naučila som sa myslieť aj na ostatných ľudí a nie len na seba.

Pokús sa napísať jednu zručnosť alebo schopnosť, ktorá sa počas Tvojej dobrovoľníckej práce/ aktivít rozvinula najviac?

Vyrábať rôzne výtvory vlastnoručne… hoci niekedy je to dosť vyčerpávajúce robiť dookola stále tú istú vec, pokiaľ sa to nepodarí, ale má to aj svoju dobru stránku.

Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí váhajú, či má zmysel byť dobrovoľníkom?

Má to zmysel. Možno sa nikto nad tým ešte tak nezamýšľal .. ale nikto nemôže zažiť ten dobrý pocit, keď niekomu pomôžete .. pokiaľ to ešte nezažil .. odporúčam všetkým sa zapojiť.

Dobrovoľníctvo je pre mňa životný štýl

Aj v novom roku pokračujeme vždy v pondelok v uverejňovaní príbehov, rozhovorov a skúseností mladých dobrovoľníkov. Nechajte sa inšpirovať!

Na otázky nám odpovedal Martin Zibala (24 r.) predseda strediska Domky v Ivanke pri Dunaji.

Kto alebo čo ovplyvnilo tvoje rozhodnutie stať sa dobrovoľníkom?

Chcel som a chcem zmeniť svet. Tak som začal od seba

V akej oblasti pracuješ ako dobrovoľník? Čomu sa venuješ?

Práca s mládežou. Vediem stretká, organizujem rôzne akcie pre mladých, starám sa o fungovanie združenia.

Ako dlho si dobrovoľníkom?

Asi päť rokov.

Ako si sa dostal k týmto aktivitám? S čím si začal, príp. aká bola tvoja cesta až do súčasnosti?

Konkrétne to bol asi jeden detský letný tábor, ktorý organizovala jedno miestne mládežnícke združenie, kde som bol prizvaný na pomoc ako animátor. Postupne sa to nabaľovalo a momentálne som predsedom toho združenia

Aké boli Tvoje očakávania v súvislosti s vybranou dobrovoľníckou aktivitou/prácou? Ako sa naplnili?

Očakával som, že budem môcť robiť niečo dobré a prospešné v okolí, kde žijem. A myslím, že to ide, aj keď nie vždy sa to tak zdá.

Aké si mal pocity na začiatku? Bolo aj niečo, čoho si sa obával? Ak áno, podarilo sa to eliminovať, odstrániť?

Strach a málo odvahy, ale s tým bojujem aj teraz. Ale rozhodne sa to zlepšilo

Čo je tvojou motiváciou, čo ťa inšpiruje ako dobrovoľníka?

Láska.

Čo si sa naučil, získal a naopak možno aj stratil tým, že si sa rozhodol svoj voľný čas vyplniť dobrovoľníckymi aktivitami?

Naučil som sa lepšie organizovať akcie, komunikovať s ľuďmi, viesť stretká, starať sa o fungovanie nášho strediska a ”stratil” som voľný čas.

Pokús sa napísať jednu zručnosť alebo schopnosť, ktorá sa počas Tvojej dobrovoľníckej práce/ aktivít rozvinula najviac?

Organizačné schopnosti.

Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí váhajú, či má zmysel byť dobrovoľníkom?

Ak si myslíš, že mať odvahu konať dobrovoľne niečo dobré, vedieť sa pre to trošička obetovať má zmysel, tak potom niet čo váhať Pre mňa je dobrovoľníctvo životný štýl, nie členstvo v organizácii.

foto:hu

Keď je okolo mňa kľud, necítim sa vo svojej koži

Na úvod týždňa sa nechajte inšpirovať dobrovoľníckymi aktivitami Kiky Lendvorskej z neziskovej organizácie Diákhálózat – Študentská sieť.

Životný štýl

Byť dobrovoľníkom nie je dočasná záležitosť, je to poslanie, životný štýl a práca. Ak raz začneš, ostane ti to na celý život. Dobrovoľníčkou som od detstva, keď som sa stala skautskou vedúcou.

Práca v Zväze maďarských skautov na Slovensku je sústavná činnosť, vôbec som to vtedy nepovažovala za prácu, až teraz, s odstupom času si uvedomujem, že táto činnosť vo veľkej miere vypĺňala moje dni.

Odísť po dvoch rokoch nie je ľahké

Po nástupe na vysokú školu, ďaleko od svojho skautského zboru som po krátkom čase pociťovala potrebu niečím užitočným vyplniť svoje dni. Za krátky čas som si našla cestu k Zväzu maďarských študentov JUGYIK v Nitre. Organizovanie mimoškolských aktivít, práca na projektoch a reprezentovanie fakulty mi dodávali pocit užitočnosti, pocit dobre vykonanej práce zas pocit spokojnosti. Nešetriac energiou, časom a mnohokrát ťažko ušetrenými vlastnými peniazmi spolu s hŕstkou tiež zanietených študentov často bez akejkoľvek vďaky a uznania pracujeme možno viac, ako iné organizácie s riadnymi výplatami. Nevidím však v tom žiadne negatívum, dobrovoľníctvo si človek vyberá sám, nie je do ničoho nútený a vždy môže odísť. Práve odísť po dvoch rokoch vo funkcii podpredsedu zväzu však nie je vôbec ľahké, najmä ak si človek zvykne na určitý kolektív, na pozitívne vplyvy stresu a v neposlednom rade na odmenu vo forme pocitu z dobre vykonanej práce.

V súčasnosti sa snažím čo najmenej angažovať v Nitrianskom študentskom zväze, v poslednom ročníku vysokej školy sme spolu s bývalým vedením prácu prenechali mladším. Sledujeme ich tiež nemalé zanietenie, vidíme, že k veciam pristupujú ináč – niekedy nás to mrzí, museli sme si však uvedomiť, že my tu už na rok nebudeme a existencia zväzu bude čisto v ich rukách.

Získala som viac, než som vložila

Zároveň s lokálnou činnosťou v Nitre sa už pomaly tretí rok aktivizujem v neziskovej organizácii Diákhálózat – Študentská sieť, čo je zastrešujúca organizácia maďarských študentov na Slovensku a v Čechách a ich študentských zväzov. V súčasnosti zastávam funkciu podpredsedu pre vnútorné záležitosti, mojou povinnosťou je hlavne udržiavať kontakt s členskými organizáciami, zmapovávať ich potreby. Zároveň sa zúčastňujem mnohých ich podujatí, čo vlastne nie je vôbec prácou – je to zábava. Prácou v skautingu, študentskom zväze JUGYIK a v Študentskej sieti som na 100 % oveľa viac získala, ako som vložila – množstvo priateľstiev, kontaktov, ciest do blízkych či ďalekých zemí, nespočitateľne veľa zážitkov, skúseností a zručností.

Dobrovoľná práca v Diákhálózat – Študentskej sieti ma napĺňa, ako aj sústavná, i keď už menej intenzívna práca v mojom skautskom zbore. Neexistuje deň, aby som sa nudila. Samozrejme, ak sa v mojom živote nájde nejaká voľná chvíľa, určite ju vyplním – čím iným, ako dobrovoľnou prácou – či už spoluorganizovaním tvorivých dielní pre fakultu, pomocou pri projektoch malým gemerským obciam, reprezentovaním školy alebo účasťou na konferenciách, písaním článkov pre internetový portál mesta, v ktorom bývam, alebo do periodík, ktoré vydávajú študenti.

Dva typy ľudí

Myslím si, že existujú v podstate dva typy ľudí – ktorí chcú prácou zarobiť a ktorých práca baví. Mňa každopádne baví, aj keď moje dobrovoľnícke poslanie mnohokrát financujem z iných činností. Väčšina ľudí v mojom okolí sa ma často pýta, ako to všetko zvládam, kde na to všetko beriem silu, náladu a energiu. Ja si však myslím, že ak by som niečo z týchto aktivít vynechala, už by som to nebola ja. Moja duša sa cíti prirodzene v chaose a najväčšou motiváciou pri akejkoľvek práci mi je práve ten pocit, že nič nestíham. Je t paradoxné, ale ak je okolo mňa všetko kľudné a nikde v dohľadnom čase sa nerysuje žiadna „akcia“, necítim sa vo svojej koži. Verím, že všetko, čo robím, sa mi raz vráti, a keď aj nie, ostane mi dobrý pocit, že som nepremárnila ani jeden deň svojho života.

Nasledujúca strana »